"Dostali sme sa do situácie, kedy podiel slovenských potravín začal
opäť klesať. Ukazuje sa, že výrazná podpora prvovýroby bez adekvátnej
podpory spracovania nám viac slovenských potravín na pultoch obchodov
neprinesie. Je preto namieste otázka, čo je základným cieľom podpory v
agropotravinárskom sektore, či zabezpečenie dostatočného príjmu
farmárov, alebo dostatok potravín pre našich spotrebiteľov," povedal prezident PKS Daniel Poturnay.
Zároveň dodal, že k tomu prispel aj technologický dlh potravinárskeho
odvetvia, ktorý sa s meškajúcimi platbami Pôdohospodárskej platobnej
agentúry (PPA) nepodarilo znížiť. Potravinári podľa neho potrebujú
urgentne investovať nielen do nových technológií, ale aj do energetickej
efektívnosti.
Prieskum ukázal, že najvyšší, 55-percentný podiel slovenských potravín
mali obchody siete Coop Jednota. Ďalej to boli predajne Fresh s 51 % a
CBA so 46 %. Najmenej slovenských potravín bolo, naopak, vystavených v
Lidli, kde tvorili 29 %.
PKS spresnila, že na pultoch obchodných reťazcov boli zo slovenských
výrobkov vystavené najmä mlieko, vody a minerálky, víno, pivo či mliečne
a mäsové výrobky. Najmenej zastúpené boli slovenské cukrovinky, oleje,
konzervované produkty a nealkoholické nápoje. Najvýraznejší nárast v
prieskume zaznamenali mäsové výrobky, a to o 3 p. b. Naopak, pokles v
rovnakom rozsahu dosiahli oleje.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že najviac - 47 % slovenských výrobkov je na
pultoch obchodov v Žilinskom kraji. Ďalej nasleduje Prešovský kraj so
44 %, Banskobystrický a Nitriansky kraj s rovnakým podielom 43 %.
Najmenej ich bolo vystavených v Bratislavskom kraji, a to 37 %.
"Prieskum nám ukazuje zaujímavý trend, keď v husto obývaných krajoch s
vysokou koncentráciou diskontných predajní a hypermarketov je
dostupnosť slovenských potravín najnižšia. Naopak, v regiónoch s
prevahou domácich obchodných sietí je podiel slovenských produktov v
ponuke podstatne vyšší," uzavrel Poturnay.